,,Pane"
7:00-Fuschia City house č. 14 (Kanto)
,,AAAAUUUUAAAA!!!" Toto bol prvý zvuk, ktorý zo seba ráno Andrew vysypal. Bolo 1. júla toho roku. Andrew mal 10 rokov a to znamenalo, že jeho pokémonová cesta sa mohla začať. ,,Dobré ráno mami!" zaželal Andrew v kuchyni. ,,Dobré! Tuto máš raňajky.." odzdravila mama a položila Andrewovi na stôl celozrný sendvič. ,,Tak ako? Už máš pobalené?" spýtala sa náhle. ,,Dúfam že si nezabudol." ,,Na pokémonovú cestu nie, no na zbalenie ruksaku bohužiaľ áno. ;D" ,, -.- Najedz sa a urob to, počkám ťa dole na chodbe, aby som sa rozlúčila." povedala rázne a zároveň smutne mama.
7:30-Fuschia City house č. 14 (Kanto)
,,...a ešte čisté spodné prádlo...hotovo! MÁM ZBALENĚ MAMI!! UŽ BEŽÍM DOLE!" zakričal Andrew zo svojej izby a rýchlosťou taurosa bežal dolu schodami na chodbu. ,,Som rada že si to stihol ešte dnes. Máš aj čisté slipy?? ^^" spýtala sa mama. ,, -.-' Áno mám! Prosím, nerob si starosti." ,,Len sa uisťujem, čo ak náhodou...no tak nič." zahriakla sa mama. ,, NO tak ja idem. :)" oznámil Andrew. ,,Už si sa rozhodol akého pokémona si zvolíš? Dúfam že pôjdeš po mojich stopách a zvolíš si Squirtla." ,,Mami, ten tvoj Blastoise stále rozbije nejaký porcelán, keď ho povoláš ^.-" skonštatoval Andrew. ,,Ale je veľmi zlatý, musíš uznať." ,,Keby teraz Blastoise počul čo si myslím, dal by mi delovú ranu do brucha." zase sa ozval Andrew. ,,No.., len aby ti ten tvoj múdry jazyk náhodou neodhrýzol. Tak ahoj, a nezabudni mi sem tam aj zavolať." rozlúčila sa mama. ,,Zavolať?? ^.- Veď si neberiem mobil." ,,V pokécentre ich nájdeš viac než dosť." ,,ok! Ahooj! :)"
8:00-Fuchsia City house č. 51 (Kanto)
,,ČOŽE??!!! Žiaden pokémon sa pre mňa už nezvýšil??!" skríkol Andrew z domu Profesora Gargamela. Profesorove laboratórium sa rekonštruuje a preto má laboratórium dočasne v jeho dome. ,,Je mi ľúto, ale nie. Mal si prísť skôr ^^" povedal profesor Gargamel. ,,Ale.." ,,Čo ale?" skríkol nádejne Andrew. ,,Mal som tu ešte jedného pokémona, len teraz presne neviem, kde je." odpovedal profesor. ,,Ale určite sa tu niekde nájde." poedal Andrew. ,,Tu je nejaký pokéball!" ukázal Andrew prstom na profesorov pracovný stôl. ,,To je iný pokémon. Je to pokémon, ktorý je proste dokonalý, ale nepoučiteľný." ,,Ja ho určitezvládnem!" skríkol Andrew. ,,Len ho prosím ťa nepovolávaj, ešte ma niekto vykradne!" Tým viac Andrewaten pokéball lákal. Bol krásny červeno-biely, ako väčšina pokéballov. ,,Ale prosím, pán profesor! Ja toho pokémona zvládnem!" ,,Pán? Tak mi ešte nikdy nikto nepovedal. Si sebaistý mladý chlapík, a myslím si, že tento pokémon ti len pomôže nazbierať skúsenosti. Zober si ho! A v šuflíku mám ešte nejaké pokébally a pokédex-tie si zober tiež." ,,Ďakujem veľmi pekne!" poďakoval Andrew a odišiel. Pokédex bol pekný veľký a biely. Z diaľky pripomínal peňaženku. A čo pokémon v pokéballe, kúpený za slovo ,,PANE" ? To sa mylí poliwhirlčania, dozviete nabudúce...